Stres náš kamarát

Stres je stav, v ktorom sa nachádzame, keď sme vystavení mimoriadnym podmienkam. Počas tohoto stavu prebiehajú obranné reakcie na zachovanie homeostázy a zabránenie nášho poškodenia alebo smrti. Mimoriadne podmienky vyvolávajúce stres sa nazývajú stresory. Stresu okrem nás podliehajú všetky živé organizmy, teda aspoň tie, ktoré sa nerozhodli dobrovoľne vyhynúť.

Zjednodušene stresu podlieha každý organizmus, ktorý má nejakú “predstavu” o Ja, ktoré chráni. Každá hrozba pre Ja, či už vonkajšia, vnútorná, fyzická alebo psychická, je považovaná za stresor.

Medzi obranné reakcie radíme útek, útok, a často sa medzi ne radí aj ustrnutie. Aj keď príkaz zmrzni sa príliš nebezpečne podobá slovu zomri. Pozrieme sa, čo tieto reakcie robia s ľudským telom a ako sa stres postupne menil.

Stres kedysi – ochrana fyzického ja

---

Vráťme sa v histórii niekam do dôb, kedy sa z našich predchodcov stávali ľudia. Vtedy nás na zemi ešte zďaleka nebolo toľko, čo dnes. Naši predchodcovia boli zoskupení v tlupách potĺkajúcich sa prírodou. Najväčšou hrozbou pre nich bol šablozubý tiger číhajúci za kríčkom. Rýmečka plienila aj našich predchodcov. Stretnutia dvoch tlúp tiež vždy nemuseli končiť priateľským spoločným obedom. Tlupa čas od času menila vodcu. Jednoducho príležitostí na trochu zdravého stresu bolo aj vtedy dosť. Pozrime sa na modelovú situáciu.

Členovia tlupy sa prechádzajú lesom, v tej dobe toho aj tak veľa na práci nebolo. Sú uvoľnení, nájdu si lúčku na odpočinok a uložia sa k oddychu. Vládu nad telom preberá parasympatický nervový systém. Prekrvuje sa tráviaca sústava, spracováva sa obed. Naši predkovia relaxujú. Vtom spoza kríčku vyskakuje stresor s obrovskými zubami. Ja je ohrozené. Všetko sa v momente mení a nadvládu nad telom v zlomku sekundy preberá sympatický nervový systém. Telo je zaplavené adrenalínom a noradrenalínom. Tráviaca sústava sa odkrvuje. Svalstvo sa aktivuje. Časť tlupy automaticky reaguje útekom do bezpečia, časť chytí oštepy a zastrašovaním tigra chráni útekajúcich a menej skúsení členovia tlupy obdržia z mozgu príkaz zomri, vlastne, chcel som napísať zmrzni. V tej dobe stresová reakcia funguje dôkladne. Aktivuje telo, hormóny zároveň slúžia srdcu ako doplnkové palivo. Následne aj vďaka fyzickej reakcii na stresor sa stresové hormóny znovu odbúrali.

Evolúcia stresu

---

Práve aj vďaka evolučne kvalitne vyvinutým stresovým reakciám sme sa postupne stali dominantným druhom na planéte. Dnes sa, minimálne v našej oblasti, nemusíme báť predátorov a zároveň žijeme v dobe, kedy nemáme núdzu o dostatok ľahko dostupnej potravy. Z tohoto hľadiska by množstvo stresu v porovnaní s našimi predchodcami malo byť oveľa nižšie. Lenže my stresom trpíme. Aké Ja teda náš mozog chce chrániť, keď množstvo hrozieb pre naše fyzické Ja kleslo na minimum? Čo sa zmenilo?

Z jednotlivých tlúp sa začali tvoriť väčšie celky, tie sa usádzali, vznikali osídlia, osady, základy miest a prvé mestá. V rámci týchto zmien dochádzalo k vzniku spoločnosti. Rozvíjali sa remeslá a ľudia sa špecializovali v mnohých obliastach potrebných pre chod spoločnosti. Pôvodne mali ľudia kožušinu, ktorá ich zahrievala, niektorí mali oštep. Začali sa pridávať ďalšie vyrábané, nazbierané alebo vybojované predmety. Lenže v tom, čo ľudia vlastnili, postupne začala naberať na význame virtuálna zložka vlastníctva jednotlivých ľudí. Začali na význame naberať znalosti, skúsenosti a zručnosti. A práve táto virtuálna položka “nášho vlastníctva” spôsobuje stres dnes. Pretože o nej tvrdíme, že je súčasťou Ja. Tvrdíme totiž: “Ja som pekár. Ja som policajt. Ja som študent. Ja som poslušný syn. ...” A čím intenzívnejšia je identifikácia s touto virtuálnou zložkou, so sociálnymi rolami, ktoré v živote zastávame, čím rozsiahlejšie je naše virtuálne “Ja”, tým silnejšia je stresová reakcia organizmu pri hrozbe voči nej. Presne táto prehnaná, neuvážená a často zbytočná identifikácia spôsobuje stres v zamestnaní, cestnej premávke, školstve, rodine, … Často sa dokonca s nejakou roľou plne identifikujeme bez toho, aby sme sa snažili danú životnú roľu aspoň čiastočne pochopiť.

Stres kamarát vs. stres ako problém

---

Stres ako taký je nesmierne užitočným mechanizmom. Ako sme hneď na začiatku uviedli, bez neho by sme tu vôbec neboli. Ľudia, ktorí sa naučili používať ho ako nástroj, majú voči konkurencii obrovskú výhodu. Správne použitý stresový mechanizmus aktivuje telo a dodáva nám dodatočnú energiu. Problém nastáva v momente, keď sme stresom zahltení. Neustále aktivované telo stále zaplavované stresovými hormónmi sa opotrebováva oveľa rýchlejšie, ako telo v kľudovom stave. Problém môže nastať aj vtedy, keď ním síce zahltení nie sme, ale nevieme, či nemôžeme spracovávať pravidelnejšie mierne dávky stresu. Prečo by sme nemohli? U niektorých ľudí ako obranná reakcia prevláda útok a u iných útek. Tieto obranné reakcie nemusia mať podobu fyzickej akcie ale môžu mať podobu napríklad slovnú. Predstavte si osobu s cholerickou povahou, ktorej odbornosť niekto neoprávnene spochybní alebo vysloví ťažkú urážku voči takejto osobe. Často sa objavuje nutkanie na fyzickú reakciu. Telo je už zaplavené hormónmi, lenže naše spoločenské normy a pravidlá nám nedovolia prenechať voľný priebeh stresovej “obrannej” reakcii, a tak nemáme okamžitú možnosť odbúrať ich. Okrem toho, pravidelná dávka stresu môže spôsobiť dlhodobé stuhnutie aktivovaných svalových skupín. Jednoducho pôsobí ako pravidelná návšteva posilňovne s rozdielom, že sa nám spevňujú a tuhnú svalové skupiny, u ktorých je to vyslovene nežiadúce. Toto tuhnutie následne znižuje priepustnosť krvi, čo zase vyústi do vzniku zdravotných problémov.

Čo s tým?

---

Postupujeme v štyroch krokoch. Na okamžité odbúranie zaplavenia tela hormónmi pomáha fyzická aktivita. Šport, beh, box, korčule, badminton, cardio tréning, sex, posilňovňa, … Naopak, na uvoľnenie dlhodobých následkov stresu musíme spomaliť. V tejto fázi pristúpime k relaxu, strečingu, jóge, masážam. Kombinácia fyzickej aktivity s relaxačnou činnosťou začne z nášho podvedomia do vedomia vyplavovať stresory a môžeme ich začať spracovávať. Ide o najťažšiu časť spracovávania stresu, pretože sa brodíme vlastnou minulosťou a tento proces je často sprevádzaný slzami. Musíme pochopiť, prečo nás konkrétne situácie stresujú. Kľúč k tomu sa veľmi často nachádza až v našom detstve. Po tomto kroku sa presunieme znovu do prítomnosti. Pozrieme sa na našu identitu. Uvedomíme si životné role, ktoré zastávame, a konflikty medzi nimi. Pozrieme sa na to, ako ich zvládame. Naučíme sa ich používať vtedy, keď sú potrebné. Veľa ľudí si kladie otázku: “Spoznávať sám seba? Však so sebou žijem neustálem. Musím sa predsa poznať dokonalo.” Bežne sú ľudia značne prekvapení pocitom slobody a prílivom energie po zbavení sa vzorcov správania sa z detstva.

Ako k tomu môžeme pristupovať vo firemnom prostredí? Manažéri dnes už chápu podstatnú skutočnosť. Presne tak isto, ako hmotná časť aktív spoločnosti (strojové vybavenie, vozový park, informačná infraštruktúra,… ) potrebuje údržbu a servis, aj ľudské zdroje potrebujú špecifický druh “servisu” pre udržanie na maxime svojho produktívneho potenciálu. Aké kroky teda podstúpiť k dosiahnutiu stavu stress free company? Prvým krokom je zabezpečenie možnosti na spracovanie aktívneho stresu a umožnenie priebehu stresových obranných reakcií. Pri aplikácii nasledujúcich krokov bude potreba prvého bodu s postupom času klesať. Vhodným nasledujúcim krokom je zabezpečenie možnosti riešenia následkov dlhodobého stresu vo forme hĺbkového relaxu, napríklad formou jógy alebo masáže. Po ošetrení následkov nežiadúceho stresu pristúpime k jeho prevencii. Identifikujeme stresory naprieč pracoviskami a analyzujeme ich. V prípade možnosti individuálne stresory transformujeme a rozložíme na skupiny kompetetívnou formou. Posledným krokom je zabezpečenie možnosti konzultácii na témy životných rolí (aj mimopracovných), konfliktov medzi nimi, vyvolávajúcich stresové stavy a tému energy managementu. Po zvládnutí vytvorenia stress free prostredia prichádza jeden paradoxný krok. Zavádzanie zdravého riadeného stresu, napríklad formou kompetetívnych úloh, na zvyšovanie produktivity zamestnancov.